Festival s pôvodným názvom Slovenské gagy vznikol z podnetu Kremnického divadla v podzemí v klube mládeže Labyrint. Začal 13. 11. 1981 premiérou kabaretnej hry J. Faklu a R. Vykysalého NON TEATRO BUFFO alebo Sága gagu slovenského a vystúpením niekoľkých amatérskych divadielok. Vtedy bola založená aj imaginárna Univerzita humoru a satiry, ktorej prvým rektorom sa stal karikaturista V. Kubal. Už prvých ročníkov sa zúčastnili významné slovenské osobnosti – literáti T. Janovic, P. Gregor a P. Petiška, P. Vilikovský a M. Žiak, karikaturisti z Roháča M. Vavro a M. Sliacky, ale aj I. Popovič, P. M. Kubiš, J. Vydrnák a Ľ. Kotrha a ďalší, pesničkári a muzikanti D. Valúch a J. Filip, herci a divadelníci S. Štepka, J. Mokoš, M. Labuda a M. Zimková, humoristi M. Markovič, O. Andrássy, E. Vacvalová a S. Radič. Prišli aj prví hostia z Prahy – J. Borna a J. Dušek (Divadlo Vitzita). V príťažlivých interiéroch a exteriéroch starobylej Kremnice vystupovali divadelníci a hudobné skupiny, premietali sa grotesky z filmotéky A. Vincíka, prezerali výstavy slovenských a českých karikaturistov. Kremnické ulice a nádvoria zapĺňali stovky domácich a cezpoľných divákov, ktorí tu vždy zažili neopakovateľnú atmosféru dobrej nálady, zábavy a oddychu. Na festivale postupne vystavovali F. Vico, M. Vaněk, B. Pernecký, I. Lackovič, J. Schuster, K. Kanala, M. Barták,... či kolážista E. Svrček. Tu začínali svoju kariéru humoristi J. Snopko, R. Piško, R. Kaizer, R. Slanina, N. Antalík a ďalší. Do Kremnice tiež zavítali bábkári A. Anderle, T. Plaszky, Stražanovci či Divadlo na rázcestí, mím V. Kulíšek, pesničkári z Vločky, Slnovratu, Prešporku, divadlá Úsmev, Maják, Veritas, GunaGu, Disk, Geg, Droll, Pictus, Šok, Stoka,... hudobné skupiny Mloci, Bukasový Masív, Drišľak, Prameň, Vodopád, Tučná Anča, Slniečko... i Desně fajn z Opavy. Svoje umenie tu viackrát predvádzali šermiari z Bojníc, Bratislavy a Banskej Bystrice. Najčastejšie v Kremnici vystupovali Štúdio pantomímy M. Kasprzyka z L. Mikuláša a skupina LOJZO z Bratislavy. Festival obohatili aj Chalupkovci z Brezna, Pegasník a Mandragora z Bratislavy, Kubínske prefíkané divadlo, Divadelné združenie z Partizánskeho, Korbáč z Myjavy, Štúdio 77 zo Spišskej Novej Vsi, Radošinské naivné divadlo, NO zo Žiliny, Z-divadlo zo Zelenča, Ha-divadlo z Brna, Mimóza, Sklep a J. Dědeček z Prahy, R. Grigorov, P. Lipa, P. Breiner & Revival jazz band, Funny Fellows, Vidiek, Bez ladu a skladu a ďalší. Prezentovali sa aj amatérski filmári a filmové kluby, najmä liptovsko-mikulášsky Nicolaus. Festival úspešne prežil aj zmenu spoločenského režimu a v roku 1991 hostil napr. aj známeho herca M. Kopeckého a L. Klausovú z Prahy, či J. Pechu a divadlo Husa na provázku z Brna. Festival sa od začiatku hlásil aj k významným literárnym autorom, ktorí v Kremnici pôsobili. Gustáv K. Laskomerský bol na 3. ročníku vyhlásený za rektora Univerzity humoru a satiry in memoriam a skvelý glosátor tej doby Ľudo Tatran bol dlhé roky členom organizačného výboru. Festival bol vďaka dlhoročnému pôsobeniu v starobylom baníckom a minciarskom meste v roku 1998 premenovaný na Kremnické gagy. Až do roku 2003 udržiavali jeho existenciu mladí Kremničania zo spolku Labyrint. Opierali sa najmä o spriaznené duše divadelníkov a hudobníkov z celého Slovenska. V Kremnici radi hosťovali napr. Vranovské chodúľové divadlo, Lunetrdlo z Partizánskej Ľupče, Srandovná bánovská zostava, Túlavé divadlo z Trnavy, Femina z Dolného Kubína, Commedia z Popradu, Yemelo z B. Štiavnice a najmä M. Kasprzyk so svojimi žiakmi. Hudobný žáner často zastupoval P. Janků, Malevil, Hudba z Marsu,... ale aj Greksabath. Z Česka prišli mímovia M. Hecht a Cvoci.

Rok 2004 bol z hľadiska ďalšieho rozvoja festivalu prelomový. Na podnet S. Radiča bola na 24. ročníku založená Akadémia humoru Slovenska (AHS) na čele s prezidentom M. Lasicom. Členovia AHS v jednotlivých žánroch sledujú a na svojich pravidelných stretnutiach hodnotia humoristické výkony a diela, ktoré vzniknú počas sezóny. Každý rok v zmysle štatútu nominujú a na festivale v Kremnici udeľujú prestížnu cenu Zlatý gunár za najlepšie slovenské humoristické produkcie a anticenu Trafená hus za trápnosti, pri ktorých aj humoristom rozum zastane. V roku 2004 vznikla na počesť zaslúžilých humoristov aj Ulička slávnych nosov. Reliéfy tvárí J. Satinského, J. Filipa, S. Radiča, V. Kubala, M. Kochanského, K. Kolníkovej a J. Melkoviča pripomínajú súčasným i budúcim umelcom, že na humor a satiru s trvalou hodnotou je potrebné mať dobrý nos. V roku 2005 bola obnovená Živá výstava gýča, o rok neskôr vznikla stála expozícia Múzeum gýča. Od roku 2004 má festival aj svoju internetovú stránku www.gagy.sk, kde informuje širokú verejnosť o svojom programe. Od roku 2006 sa trvalou súčasťou festivalu stali aj umelci z Poľska a Maďarska. V roku 2007 sa po prvýkrát do programu zapojili aj tzv. západné produkcie – účinkujúci z Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. Festival sa postupne europanizuje – do svojho umeleckého portfólia priberá ďalšie európske krajiny. Na 28. ročníku vystúpi viac ako 300 umelcov zo Slovenska a z rôznych kútov Európy v produkciách, z ktorých mnohé budú mať v stredoeurópskom priestore premiéru. Umelecké skupiny i sólisti vystupujú v centre mesta na 12-tich interiérových a exteriérových scénach – na špeciálne upravených námestiach a nádvoriach, ktoré sú pripravené pre stovky, tisíce stálych i no-vých návštevníkov. Festival je už v súčasnosti najväčšou multižánrovou prehliadkou kvalitného humoru a satiry v strednej Európe. Jeho pravidelnými účastníkmi sú mladé talenty i starí skúsení veteráni, amatéri i profesionáli. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je aj veľmi populárna súťaž trojčlenných družstiev o „Pohár improvizácie“, ktorá je už od piateho ročníka záverečným bonbónikom festivalu.