| Svetová výstava „GÝČ 82“ vznikla z podnetu člena Kremnického divadielka v podzemí a umeleckého kováča Romana Vykysalého na 2. ročníku Festivalu humoru a satiry Slovenské gagy (16. – 19. 9.1982). Slávnostná vernisáž sa uskutočnila 17. septembra 1982 o 14:00 v kremnickej veži, ktorá je súčasťou mestského opevnenia (dnes Informačné centrum) – v priestore, ktoré sa ľudovo nazýva Medzibránie.
Roman Vykysalý vtedy do festivalového bulletinu (GAGOVINY 1/82) napísal:
Žijeme vo svete, ktorý nás obklopuje rôznymi typizovanými i netypizovanými domami, bytmi a množstvom iných drobností a predmetov. Človek, hnaný tvorivou potrebou, usmerňovaný svojim „vkusom“ sa vydáva na cestu pretvárania a skrášľovania svojho sveta. Prebúdza sa ako „umelecký tvorca“, poučený predmetmi, ktoré sa na neho i na nás usmievajú z výkladov obchodov, odkiaľ sa dajú nie vždy za malý peniaz kúpiť. Pri pohľade na tieto vtieravé, „sympatické a ľúbivé“ výrobky stojí za úvahu, či hodiny a materiál, vynaložené na ich výrobu, by sa nedali využiť rozumnejšie a prepotrebnejšie. Preto sme sa rozhodli usporiadať akúsi „akože“ výstavu toho, čoho sme tiež schopní a proti čomu by sme sa mali aj sebakriticky a priamo postaviť. Nech je táto výstava varovaním pred zárodkami zlého vkusu, ktorý v nás ešte drieme!
Výstava sa ešte zopakovala 15.-18. septembra 1983 – na 3. ročníku festivalu Slovenské gagy.
Z recenzií v dobovej tlači:
...a navyše, ako ekvivalent, prvá slovenská výstava priemyselného i „manufaktúrneho“ gýču. (Posledne menovaná vznikla z kolektívneho nadšenia, každý, kto pochopil, odbremenil svoju domácnosť aspoň jedným „exponátom“. Organizátori rátajú pre budúcnosť pripraviť v Kremnici stálu expozíciu gýču vo všetkých jeho súčasných podobách.)...SMER – 24.9. 1982 (MACHOVIČ, Rudolf: Mesto plné zábavy.) ...i na výstave gýčov. Ktosi tam uvažoval o zriadení „stálej expozície gýčov“ v Kremnici, domnievali sme sa, že je to vtip. Na to by nestačilo územie veľkej Prahy, a nie malej Kremnice. Videli sme porcelán, visačky, obrúsky, obrazy na dreve, svietniky (všetko zapožičané zo súkromných zbierok organizátorov výstavy), no nebolo tam to najdôležitejšie: spotrebný tovar predávaný (neraz za drahé peniaze) ako módne novinky a vo veľkom. Otázka gýčov je otázkou kultúrnosti, a preto nebolo dobré, že na výstave boli len veci, ktoré ľudia kupujú len ako dary, nie ako všedné životné potreby. ...V kremnickej veži na najvyššom poschodí straší výstava Gýč´82. pripomína skôr poľovnícky klub, v ktorom sú jelenie parohy a výjavy zo života lesnej zveri. Je ukážkou vecí, ktoré máme v domácnostiach... ...Folková skupina LOJZO nechýbala ani v sprievode od kremnického Medzibránia ku Klubu dôchodcov, kde bola otvorená Výstava gýčov. Takýto úvod , ako aj nápadité sprievodné slovo k otvoreniu výstavy spojené s ukážkou exponátov v preplnenom klube, sľubovali skutočnú „podívanú“. Ale keď prvý nápor návštevníkov opadol a bolo možné rozhliadnuť sa po výstavnej sieni, scvrkla sa na sotva tridsať exponátov. Tentoraz v rámci výstavy presadzovali organizátori heslo „nebime (len) trpaslíka“ a výstave dali pôvodne názov Priemyselný gýč. Žiaľ, tohto roku si to opäť najviac odskákal trpaslík. ...
Prvý pokus o otvorenie Stálej expozície gýča sa uskutočnil 3. júla 2005 v jednej miestnosti na prízemí meštianskeho domu na Štefánikovom námestí č. 14 v Kremnici (vchod z Kollárovej ulice cez nádvorie – Uličku slávnych nosov). Tu bola zhromaždená zatiaľ najväčšia zbierka (viac ako 200 ks) gýčových predmetov prevažne z darov i zápožičiek. Slávnostné otvorenie – pesničkovú paródiu na pokleslú socialistickú zábavu pripravili členovia kremnického divadielka Kusy cukru pod vedením Petra Ľuptovského a Kláry Štrofekovej. Úvodnú reč a „odborný výklad“ k vystavovaným exponátom predniesol kurátor výstavy Jaroslav Furiš. Vernisáž sa uskutočnila v rámci tradičného miestneho podujatia – Dobýjanie kremnického hradu.
Na základe ohlasu mnohých zúčastnených vznikla koncom roka 2005 iniciatíva na založenie občianskeho združenia MÚZEUM GÝČA. Jej protagonisti Martin Úradníček, Ivo Stražovec, Jaroslav Furiš, Roman Vykysalý a Ján Fakla založili a registráciou na Ministerstve vnútra SR (10. 2. 2006) začali na jar 2006 činnosť Občianskeho združenia MÚZEUM GÝČA (OZ MG). Predsedom združenia bol zvolený Roman Vykysalý a predsedom Rady OZ MG Martin Úradníček. Pre posudzovanie závažných otázok činnosti múzea pripravuje OZ MG (podľa schváleného štatútu) poradný orgán MG – Akadémiu Múzea gýča a na podporu poslania MG pôsobenie Klubu priateľov Múzea gýča. Bratstvo všetkých ľudí sveta bude možné len na princípe gýča. Nikto z nás nie je nadčlovek, aby celkom unikol gýču. Gýč patrí k ľudskému údelu. Fotografie: Miloš Lacko, Ivan Čillík, Filip Lašut, Ján Miškovič, Ján Fakla |
K obnove myšlienky zbierania a vystavovania gýčov došlo až na 24. festivale humoru a satiry Kremnické gagy 2004. V rámci Akadémie humoru Slovenska vznikla aj samostatná kategória pre každoročné oceňovanie najnevkusnejších predmetov – gýčov z nášho súčasného života. 
Za najrozsiahlejšiu zbierku gýčov získala na Kremnických gagoch 2004 cenu Zlatý gunár bratislavská výtvarníčka Tatiana Kovačevičová. Od roku 2005 udeľuje Akadémia humoru Slovenska za najväčšiu trápnosť, absurditu – gýč roka osobitnú cenu TRAFENÁ HUS, ktorú na festivale Kremnické gagy 2005 získal projekt reality show Mojsejovci (okrem psa) z produkcie J.A.M. FILM 1999/TV Markíza. Akademikom pre túto kategóriu je autor nápadu Roman Vykysalý.
Na festivale Kremnické gagy 2004 sa uskutočnila vernisáž výstavy životného štýlu Slováka obyčajného pod názvom KRŠTINY alebo ŽIVÉ MÚZEUM SLOVENSKÉHO GÝČA, v ktorom účinkovali Roman Slanina, Adrián Ohrádka, Jaroslav Rusnák a viacerí amatérski herci – účastníci festivalu. Improvizované predstavenie sa 28. augusta premiérovalo o 11:00 hod. a reprízovalo o 13:00 a 17:00 v priestoroch spolku Cremnicium (Galéria Archív) na Kollárovej ulici. Výstavu otváral Bohuš Wollner.
Na festivale Kremnické gagy 2005 sa v priestoroch spolku Cremnicium (Galéria Archív) na Kollárovej ulici uskutočnilo prvé živé (mimo)súdne pojednávanie „o úlohe gýča v umení a spoločnosti“. V poloimprovizovanom predstavení pod názvom SYMPÓZIUM O GÝČI účinkovali: Ondrej Mularčík (sudca), Jaroslav Furiš (tajomník súdu), Ivan Kováč (citátor), Roman Vykysalý (obžalovaný z propagácie gýču ako umenia), Adrián Ohrádka (obhajca), Platon Baker a ... (ako prokurátori). So svojimi „svedectvami“ pred súdom vystúpili ako svedkovia Jiří Olič, Rasťo Piško, Ján Grexa (v mene „omeškaného“ Ivana Popoviča) a ďalší.
Stálu expozíciu gýča navštívil na festivale Kremnické gagy 2005 aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Privítali ho a „uviedli do problematiky“ kurátori Jaroslav Furiš a Roman Vykysalý.