 |
 |
| Ulička slávnych nosov bola založená 28. augusta 2004 na 24. festivale humoru Kremnické gagy 2004. Autorom pôvodného nápadu je Roman Vykysalý. Myšlienku pamiatky na skvelých slovenských humoristov „domyslel“a nos ako symbol navrhol Stano Radič. |
Ulička slávnych nosov sa nachádza v centre Kremnice v Kollárovej ulici hneď nad hlavným Štefánikovým námestím. Tvorí ju nádvorie za domom Jána Levoslava Bellu, v ktorom sa nachádza aj Múzeum gýča. |
|
 |
 |
| Slávnostné odhalenie prvej plastiky slávneho humoristu moderoval skvelý humorista a človek Stano Radič, ktorý sa rozhodol festivalu Kremnické gagy pomáhať. |
Na slávnostný akt odhalenia prišiel aj Milan Lasica a Tomáš Janovic. Spokojný Kremničan Roman Vykysalý sa teší veľkému záujmu návštevníkov akcie. |
|
 |
 |
| Ján Fakla číta list Júliusa Satinského, ktorý napísal zakladateľom Festivalu humoru a satiry Slovenské gagy v roku 1981. Milan Lasica pozorne sleduje, pretože ho počuje po prvýkrát. |
Akciu prišla svojou účasťou podporiť aj Elena Vacvalová s manželom (vpravo). Zvedaví boli tvorcovia dokumentu o KG´2004 Roman Slanina a Ľubomír Belák. |
|
 |
 |
| Hlavný príhovor o svojom dlhoročnom partnerovi – Júliusovi Satinskom mal Milan Lasica. Navrhol zobraziť a inštalovať aj ďalší výrazný nos slovenského humoristu – Jaroslava Filipa. O svojom povedal: „...ja si ešte počkám!“. |
Záujem divákov a médií bol veľký. Postrehy novinárov sú uvedené na tejto web-stránke v rubrike 24. ročník (2004) /napísali. |
|
 |
 |
| Prvú plastiku časti tváre s nosom humoristu, herca, spisovateľa a aforistu Júliusa Satinského odhalil Milan Lasica. |
Autorom umeleckého diela je Kremničan Karol Jozef Höger. Na podnet Romana Vykysalého bola založená tradícia prestížnej autorskej tvorby reliéfov tvárí – nosov z dielne kremnických výtvarníkov. |
